150 rokov periodickej tabuľky!

Periodická tabuľka chemických prvkov oslavuje už svoje 150. výročie.

Oslávte ho s nami, otestujte si vedomosti a zistite viac o našich produktoch.

ABSOLVUJTE KVÍZ

Interaktívna periodická tabuľka prvkov

Ak chcete poznať všetky fyzikálne vlastnosti jednotlivých prvkov, kliknite na jednotlivé boxy vpravo...

Pozrite si všetky periodické tabuľky dostupné v našom portfóliu:

Všetky periodické tabuľky

Dodatočné zdroje

Kto vytvoril túto periodickú tabuľku?

Modernú periodickú tabuľku vytvoril ruský chemik Dmitrij Mendelejev, ktorý uverejnil prvú rozpoznateľnú periodickú tabuľku 6. marca 1869. Pri jej tvorbe začal Mendelejev usporadúvať prvky podľa atómovej hmotnosti a následne ich zoskupovať.

Ako je zorganizovaná periodická tabuľka?

Periodická tabuľka predstavuje tabuľkové zobrazenie chemických prvkov, ktoré sú usporiadané podľa atómového čísla, elektrónovej konfigurácie a opakujúcich sa chemických vlastností. Štruktúra tabuľky zachytáva periodické trendy. Sedem riadkov tabuľky (nazývaných periódy) má vo všeobecnosti kovy na ľavej a nekovy na pravej strane. Stĺpce (nazývané skupiny) obsahujú prvky, ktoré majú podobné chemické správanie. Šesť skupín má akceptované mená a priradené čísla: Napríklad prvky skupiny 17 sa nazývajú halogény a skupinu 18 tvoria vzácne plyny. Tabuľka obsahuje aj štyri jednoduché obdĺžnikové oblasti (alebo bloky), ktoré sa týkajú zaplňovania rôznych atómových orbitálov.

Ktoré prvky pribudli nedávno? Ako boli tieto nové prvky objavené?

Najnovšími prírastkami do tabuľky sú nihónium, moskóvium, tenés a oganesón – ich čísla sú 113, 115, 117 a 118. Nihónium je prvý moderný prvok, ktorý bol objavený v ázijskej krajine. Našli sa v urýchľovači častíc a práve sa vyrábajú. V podstate teda máte terč – niečo, čo musíte zasiahnuť – a potrebujete časticu, ktorá ho zasiahne. A potom sledujete, čo z toho bude: všetko prebieha veľmi rýchlo. Tieto nové prvky sú výsledkom spolupráce chemikov a fyzikov. Na výrobu týchto prvkov preto treba dizajn, technológiu a zdroje.

A čo je cieľom takéhoto výskumu?

Umožňuje nám lepšie chápať vesmír a rozvíjať technológiu. Čo všetko dokážeme a čo sa ešte môžeme naučiť?

Použitá literatúra